Síce si možno niekto bude myslieť keď niečo takéto napíše človek ktorý je na to možno mladý ale ako hovorí jedno Slovenské príslovie: "Aj v mladej hlave starý rozum sa nájde".
Čo sa udialo za posledné dni resp. týždne hlavne v EÚ je dosť smutné.
Ak čoraz viac a viac vidíme v televízore a internete, počujeme v autobusoch, vlakoch a na uliciach toľkú nenávisť, teroristické útoky, zostrelené lietadlá, všade okolo nás len zlo, krv a plač. Možno sme posledná generácia ktorá si pamätá niekoľko desiatok ročný mier v EÚ. Európu tak ako vyzerala dlhé stáročia, kde vládol aký taký pokoj. Kde väčšinové náboženstvo bolo kresťanstvo, ľudia si pomáhali, mali sa radi,... Zoberme si také naše Slovensko, v ktorom je kresťanstvo dlhé stáročia to najcennejšie čo ľudia mali, tá spolupatričnosť, láska, obeta, dôvera atď. To všetko sa môže stratiť, čo i len v jednej minúte.
Poddáme sa a stratíme všetko? Alebo budeme bojovať tak ako naši predkovia ktorý položili svoje životy za našu krajinu. Aby sme sa mali MY dobre... Treba sa zamyslieť čo chceme. Ak chceme poznať Európu v takej podobe akej je dnes a v akej bola. Sme na prahu niečoho čo zanechá veľkú ale naozaj veľkú jazvu v histórií ľudstva? Alebo dokonca až nenahraditeľnú daň za to čo sa môže udiať?
Je smutné že ľudia sa nevedia poučiť z histórie a chýb druhých. Chcem som len toľko, je to len môj názor, ktorým nechcem nikoho uraziť ani pošpiniť. Zamyslime sa nad sebou...